ŠTÁTNA POLITIKA PODPORY OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE

Stanovisko slovenských mimovládnych organizácií

Slovenské mimovládne organizácie (MVO) sa zhodujú v názore, že je potrebné aby bola na Slovensku vypracovaná ucelená koncepcia podpory obnoviteľných energetických zdrojov (OEZ) a navrhnutý mechanizmus ich financovania. MVO sú toho názoru, že podpora OEZ by nielenže mala viacero pozitívnych efektov vo sfére sociálnej, ekonomickej i v oblasti ozdravenia životného prostredia, ale v prípade nami navrhnutej zmeny daňovej a tarifnej politiky by si nevyžadovala ani prostriedky zo štátneho rozpočtu.

DôvodY PODPORY OEZ A POZITÍVA Z TOHO VYPLÝVAJÚCE

• Ciele politiky EU smerujú k zníženiu závislosti na dovoze fosilných palív a tým k zvýšeniu bezpečnosti zásobovania palív. OEZ a ich podpore v členských krajinách sa prikladá mimoriadny význam. White Paper (zdvojnásobenie podielu OEZ na dodávkach energie do roku 2010) a Direktíva 2001/77/EK o výrobe elektriny z OEZ stanovujú konkrétne ciele aj s kvantifikáciou podielu OEZ na celkovej spotrebe krajiny. SR ako budúca členská krajina EÚ sa bude musieť prispôsobiť tomuto trendu a upraviť svoju legislatívu i energetickú politiku v tomto smere. Súčasný vývoj u nás smeruje skôr opačným smerom.
• Tvorba pracovných príležitostí. Technológie využívajúce OEZ sa uplatňujú hlavne na vidieku a v menších obciach (biomasa). V našich podmienkach je to práve tam kde je nezamestnanosť najvyššia. Využívanie odpadového dreva, slamy ponúka príležitosť na oživenie výroby miestnym podnikom (dodávatelia i miestny výrobcovia technológií, vstupných surovín, služieb atď.). Na základe skúseností zo susedného Rakúska resp. iných krajín je možné očakávať prínos na úrovni niekoľko tisíc nových pracovných príležitostí.
• Ozdravenie životného prostredia a zníženie emisií . Vytesňovaním napr. uhlia a jeho nahradzovaním za biomasu (drevo, slamu , bioplyn) dochádza k značnému znižovaniu emisií, čo pozitívne ovplyvní nielen kvalitu ovzdušia ale aj plnenie národných cieľov v oblasti znižovania emisií (klimatické zmeny, SO2).
• Zníženie deficitu zahraničného obchodu. Tým že SR dováža viac ako 90 % palív zo zahraničia (hlavne z Ruska) sa každé zvýšenie podielu OEZ v energetickej bilancii prejaví znížením nákladov na dovoz a v zlepšení ekonomickej bilancie štátu. Zahraničný dovoz palív predstavuje desiatky mld. Sk ročne a rozhodujúcou mierou sa podieľa na deficite obchodnej bilancie SR.
• Regionálny rozvoj . Rozvoj OEZ sa viaže hlavne na vidiecke oblasti , pričom financie ktoré pôvodne boli vynakladané občanmi , obcami a podnikmi na dovážané fosilné palivá po ich nahradení OEZ zostávajú v regióne a neodtekajú mimo neho, čo má tiež silný multiplikačný efekt.
• Nevyužitý potenciál . Podiel OEZ u nás predstavuje len 1,6 % zo spotrebovaných primárnych energetických zdrojov. SR silne zaostáva vo využití potenciálu OEZ za okolitými štátmi a dostupný technický a ekonomicky realizovateľný potenciál je podľa viacerých zdrojov vrátane vládnych štúdií mnohonásobne vyšší.

Ciele energetickej politiky

V cieľoch energetickej politiky by mal byť jednoznačne a záväzne stanovený smerný percentuálny podielu OEZ na celkovej spotrebe primárnych zdrojov s určením časového horizontu ku ktorému by sa vzťahoval napr. 6% do roku 2010 podľa vzoru EU.

Spôsob podpory – financovanie

Vzhľadom na zahraničné skúsenosti podporujeme hlavne nasledujúce spôsoby financovania OEZ:

• Zavedenie 1-2 % dane na dovážané fosilné palivá (ropu, uhlie, zemný plyn a urán) z nečlenských krajín EU. Vzhľadom na obrovský objem dovážaných palív by sa aj minimálna daň premietla do obrovských výnosov, ktoré mnohonásobne prevyšujú súčasnú úroveň štátnej podpory.
• Vytvorenie rotačného fondu z výnosov týchto daní.
• Poskytovanie mäkkých úverov z rotačného fondu.
• Zvýšenie výkupných tarifov pre elektrinu vyrobenú z OEZ (okrem veľkých vodných elektrární) podľa vzoru SRN. Tento spôsob rozvoja OEZ sa vo svete ukázal ako jednoznačne najúspešnejší. V SRN bolo v roku 2002 inštalovaných viac ako 3200 MW iba vo veterných elektrárňach pričom bolo vytvorených asi 7000 nových pracovných príležitostí v tomto sektore. Tarify sú stanovené tak vysoko aby urobili z OEZ ekonomicky zaujímavé podnikanie a pritiahli investorov. Keďže podiel OEZ na výrobe elektriny je stále malý dopad na spotrebiteľov, ktorí tieto zvýšené tarify cestou distribučných spoločností vlastne financujú je minimálny (v SRN menej ako 1 % účtu za elektrinu).

Dopad na štátny rozpočet - žiadny

Ročný prínos zo zavedenia dovoznej dane na fosilné palivá: až 1 mld. Sk (2 % daň).

Priority V OBLASTI PODPORY OEZ

Podpora z rotačného fondu (výnosu daní) by sa mala orientovať hlavne na projekty kde je návratnosť investícií najkratšia . V našich podmienkach to je hlavne využitie biomasy a geotermálnej energie na vykurovanie objektov, výstavba malých vodných elektrární a výroba a inštalácia slnečných kolektorov a tepelných čerpadiel.

Podpora výroby elektriny z veterných elektrární a fotovoltaických článkov by mala byť zabezpečovaná hlavne stavením vyšších výkupných tarifov.